Liga majstrov UEFA: Aká je jej história?

História futbalu

Futbalová Champions League patrí športovo i finančne medzi najatraktívnejšie súťaže na svete. Svoje miesto na výslní si však musela vydobyť.

Nenapodobiteľná zvučka Ligy Majstrov, ktorú z televíznych obrazoviek počujeme v utorok, príp. stredu večer, vyvoláva u mnohých futbalových priaznivcov doslova husiu kožu. Prečo sa jedna z najsledovanejších pohárových súťaží teší u fanúšikov takému enormnému záujmu?

Ako sa rokmi menila Liga majstrov?

Predchodcom Ligy majstrov bol Pohár majstrov európskych krajín (PMEK), ktorý sa hral prvýkrát v sezóne1955/56. V PMEK sa hralo vyraďovacím spôsobom. V každom kole proti sebe odohrali dva tímy, dva zápasy (každý tím hral raz doma a raz vonku) a ten s lepším skóre postúpil do ďalšieho kola. Zúčastniť sa mohli víťazi domácich líg a obhajcovia trofejí. Systém bol podobný ako pri juhoamerickom Pohári osloboditeľov.

V sezóne 1992/93 bola súťaž reorganizovaná do dnešnej Ligy majstrov, a aj v nasledujúcich rokoch prebiehali menšie úpravy. V súčasnosti má Liga majstrov štyri predkolá a hlavnú súťaž, ktorá je rozdelená na prvú fázu. Hrá sa v ôsmich 4-členných skupinách (mužstvá sa stretnú každý s každým doma i vonku).

Z každej z týchto skupín postupujú dve najlepšie mužstvá do druhej fázy hranej vyraďovacím systémom dvoch zápasov (doma – vonku). Postupuje vždy mužstvo s lepším súčtom skóre z oboch zápasov. Novinkou je, že od súťažnej sezóny 2021/2022 sa upustilo od výhody streleného gólu na ihriskách súperov. Finále sa hrá na jeden zápas na vopred určenom štadióne.

Triumfálny „Biely balet”

V prvých piatich ročníkoch dominoval španielsky Real Madrid, ktorý s legendárnymi futbalistami na čele s Ferencom Puskásom, Alfredom Di Stéfanom, Francisco Gentom a José Santamaríom deklasoval konkurenciu. Práve Real Madrid je dodnes najúspešnejší celok v histórii Ligy Majstrov. Na svojom konte má 13 triumfov. O niečo neskôr začali „Bielemu baletu” konkurovať francúzsky Stade Reims a svoju silu dokazovali aj talianske mužstvá AC Miláno a Fiorentina.

Postoj Angličanov zmenila tragédia

Zaujímavosťou bol postoj Anglickej futbalovej federácie (FA) k účasti britských futbalových klubov v prestížnej európskej súťaži. Hibernian bol prvým anglickým klubom, ktorý v ňom hral, a ktorý sa dokonca dostal do semifinále úvodného turnaja v roku 1955.

Víťazovi anglickej ligy, londýnskej Chelsea, bol odopretý vstup do pohárovej súťaže PMEK. Vysvetlením FA bolo, že je to v najlepšom záujme anglického futbalu a futbalu všeobecne, aby doň nevstúpili. Svoj postoj anglickí funkcionári zmenili až po tragickej leteckej nehode Manchesteru United.

Tím vedený sirom Matom Busbym havaroval pri pokuse o odlet v nemeckom Mníchove, aby sa stihol včas presunúť na ligový zápas späť do Británie, ktorý im tamojšia futbalová federácia nechcela pre povinnosti v pohárovej Európe odložiť. Symbolicky, o 10 rokov neskôr, novovybudovaný tím „Busby Babes”, spoločne s viacerými preživšími z čias leteckej tragédie (vrátane manažéra Busbyho), zdvihol v Benfice nad hlavu, ako prvý britský tím v histórii, trofej pre víťaza tejto súťaže.

Sedemdesiate roky 20. storočia sa niesli v duchu tzv. „totálneho futbalu” v podaní holandských futbalových géniov Johana Cruyffa, Johana Neeskensa a Rinusa Michela. V rokoch 1974 – 1976 zaznamenal nevídaný počin – 3 zisky trofeje pre víťaza Ligy majstrov za sebou – mníchovský Bayern. Pomohli mu k tomu legendy svetového i nemeckého futbalu na čele s Franzom Beckenbauerom, Gerdom Müllerom či Paulom Breitnerom.

Víťaznú vlnu zatienila smrť fanúšikov

Nemeckú hegemóniu vystriedala anglická. Postupne sa z trofeje tešil klub od rieky Mersey (Liverpool FC), dva ročníky po sebe aj Nottingham Forest (momentálne okupuje spodné priečky až druhej najvyššej anglickej súťaže!) a birminghamská Aston Villa. Liverpool, ktorý vyhral turnaj opäť v roku 1984, sa vrátil obhajovať trofej do Bruselu.

Viac ako prehra s Juventusom v pomere 1:0 zápas zatienila predovšetkým smrť 39 fanúšikov, prevažne Juventusu, na štadióne Heysel. Dôsledkom bol päťročný zákaz účasti v európskych súťažiach pre anglické kluby a šesťročný zákaz pre Liverpool.

Éra Ligy majstrov UEFA

V sezóne 1992/1993 bola súťaž premenovaná na Ligu majstrov UEFA. Práve vďaka partnerstvu s európskou futbalovou asociáciou získala významné marketingové a televízne práva a dostala sa tak aj do povedomia širšej verejnosti.

Prvým víťazom novo pomenovanej pohárovej súťaže sa stal francúzsky Olympique Marseille. Pamätným je finálový zápas z Nou Camp v roku 1999. Nemecký Bayern Mníchov v ňom dlho viedol nad anglickým Manchesterom United 1:0, ale dva góly v nadstavenom čase priniesli šokujúci obrat v prospech anglického majstra. Mimochodom, Manchester United sa stal vďaka zisku tzv. ušatej trofeje (trofej pre víťaza Ligy Majstrov) vôbec prvým anglickým tímom, ktorý sa stal držiteľom treble.

Začiatok milénia priniesol slávnu éru španielskej futbalovej scény. Zisk troch víťazstiev Realu Madrid v priebehu štyroch ročníkov len potvrdil dominanciu kráľovského veľkoklubu na európskej pohárovej scéne. Nezaostával za nimi ani ich úhlavný rival, katalánsky veľkoklub FC Barcelona. Medzi najprekvapujúcejších víťazov Ligy majstrov v posledných ročníkoch patria FC Porto, Inter Miláno alebo Chelsea Londýn. Súťaž je atraktívna najmä vďaka svojej nepredvídateľnosti. Korunu kráľa európskeho klubového futbalu môže totiž v každej edícii získať vždy viac ako 10 tímov.