Futbal je skrátka fenomén. Aj absolútni športoví laici musia obdivovať nádherné fanúšikovské choreografie na zaplnených tribúnach vo forme transparentov alebo klubových chorálov. Naopak, každý z nás by mal odsúdiť agresívne a nebezpečné správanie sa „tiežfanúšikov”, ktoré v mnohých prípadoch presahuje medze zákona. Ktorí tzv. hooligans sú postrachom futbalovej Európy a prečo?
Rím a jeho „fanúšikovia” sú známi svojím vyčíňaním nielen na Apeninskom polostrove, ale aj v ostatných častiach európskeho kontinentu. Hooligans z „večného mesta” sami seba považujú za gladiátorov, ktorých úlohou je za každých okolností brániť svoj milovaný klub.
Pravdou však je, že niektorí to so svojou „láskou” extrémne preháňajú. V roku 2001 navštívili Stadio Olimpico hráči anglického Liverpoolu a miestni chuligáni dokonca zbili britský televízny štáb.
Ich priam nechutným poznávacím znakom je bodnutie nožom do chrbta konkurenčného fanúšika. Svoje by o tom vedeli povedať aj fanúšikovia Middlesbrough, resp. Manchesteru United. Britským futbalovým fanúšikom skrátka ruže v Taliansku nekvitnú…
Mnohí sa možno budú čudovať, čo v tomto rebríčku robí fanúšikovský tábor „rudých”. Pravdou však je, že má toho na rováši viac než dosť. K násilným stretom a potýčkam prichádza najmä počas derby pražských „S” medzi Spartou a Slaviou.
Policajné zložky musia byť vždy v plnej pohotovosti. Ich násilné správanie však nie je vyhradené len pre rivalov. V roku 2006 napadli pražskí ultras predsedu škótskeho klubu Hearts Georgea Foulkesa. Po kopanci do hlavy ho zachránili fanúšikovia vlastného klubu. Mimochodom, o vyčíňaní týchto „tiežfanúškov” vznikol film s príznačným názvom Proč?.
Nie, opäť nejde o omyl. Hoci katalánsky futbalový gigant sa nám mnohým spája s domácimi a európskymi klubovými úspechmi, známy je aj svojou odvrátenou stránkou. V 80. rokoch minulého storočia sa objavilo tvrdé jadro fanúšikov, ktorí sami seba prezývajú „Boixos Nois”, čiže v preklade blázniví chlapci.
Ide o krajne pravicovú separatistickú skupinu, ktorá sa angažuje v prospech násilia a agresivity aj mimo futbalových štadiónov. V roku 1991 jeden z ich členov dobodal fanúšika konkurenčného Espanyolu a ten zraneniam podľahol. Od roku 2003 je ich účasť na domácom štadióne Nou Camp zakázaná. Súčasný prezident klubu Joan Laporta si našiel na svojich dverách ako varovanie svastiku a vyhrážky smrti…
Čo by to bol za rebríček futbalových výtržníkov, ak by sa medzi nimi neocitli Angličania? Hoci je výber chuligánov z tejto krajiny bohatý, nelichotivé prvenstvo si stále držia fanúšikovia Millwallu. Dokonca sa o nich hovorí ako o pionieroch futbalového chuligánstva, ktoré vzniklo zhruba v 60. rokoch minulého storočia práve na britských ostrovoch.
Od sklenených fliaš, naprieč boxermi až po zápalné fľaše. Neexistuje skrátka nič, čo by sa neštítili použiť hooligans tohto klubu. Najnásilnejší stret prišiel po semifinálovej prehre s Birminghamom City v roku 2002, keď si svoju zlosť vybili na policajtoch a ostatných fanúšikoch. Výsledkom bolo 47 zranených policajtov a 24 policajných koní.
Fanatickí fanúšikovia oboch spomínaných klubov by nechceli zdieľať spoločnú priečku. Vzájomná nevraživosť a rivalita ich však k tomu doslova predurčuje. Belehrad, metropola Srbska, je dejiskom jednej z najväčších športových rivalít vôbec.
„Večiti derby”, alebo večné derby medzi Partizanom a Červenou hviezdou, je dokonca udalosťou, na ktorú jazdia „tiežfanúšikovia” z okolitých krajín. „Grobari” (hrobári) versus „Delije” (bastardi). Futbal je pre nich len zámienkou, ako si vybaviť vzájomné účty a napáchať čo najviac škôd na majetku a zdraví. Členmi oboch fanúšikovských ultras sú okrem iného tie najznámejšie tváre zo srbského kriminálneho ultrapravicového a drogového prostredia.
Galatasaray je desaťročia známy svojimi hlučnými a niekedy až príliš násilnými fanúšikmi, najmä na domácom štadióne. Zaujímavosťou je, že sú dokonca zapísaní v Guinessovej knihe rekordov ako najhlučnejší fanúšikovia na svete.
Čiernymi písmenami sa do kroniky klubu zapísala semifinálová noc Pohára UEFA, keď radikálna skupina s prezývkou Noční strážcovia na smrť dobodala dvoch fanúšikov anglického Leedsu.
V roku 2013 zasa vylúčenie Felipa Mela v derby zápase medzi Galatasarayom a Besiktasom odštartovalo potýčku na ihrisku nielen medzi hráčmi, ale aj na tribúnach. Nepokojne sa preniesli až na hraciu plochu, na ktorej prišlo k stretu oboch znepriatelených skupín spoločne s usporiadateľmi.
Náš rebríček končíme v susednom Poľsku. Historická rivalita medzi Wislou a Cracoviou Krakow, známa tiež pod označením „Svätá vojna”, si v priebehu niekoľkých rokov vyžiadala aj straty na životoch.
V roku 1990 proti obom ultras sektorom zakročila veľmi rázne aj tamojšia polícia. Konflikt však nebývale eskaloval aj mimo štadióna. Oba fanúšikovské tábory obsadili sovietske veľvyslanectvo, na ktorom sídlili viaceré policajné zložky a pokúsili sa o krvavú odplatu. Ešte aj na začiatku milénia prišlo o život až 8 fanúšikov a situácia sa nezlepšuje ani v posledných mesiacoch, týždňoch či dňoch.
Žiaľ, s výtržníkmi na futbalových štadiónoch máme svoje nelichotivé skúsenosti aj u nás na Slovensku. Medzi „najaktívnejších” patria v tomto smere najmä ultras bratislavského Slovana a trnavského Spartaka.
Naposledy prišlo medzi nimi k vzájomnej potýčke 17. októbra 2021 na štadióne Antona Malatinského v Trnave. City Aréna sa premenila v 13. minúte na bojisko dvoch znepriatelených skupín, ktorých navyše posilnili ich spriatelené „fanúšikovské tábory” z Poľska a Českej republiky.
Vzduchom lietali delobuchy, pyrotechnika, svetlice, údery, kopance aj vulgarizmy. Policajné zložky spoločne s ťažkoodencami napokon situáciu upokojili, osud zápasu mali v rukách funkcionári od zeleného stola. Tí rozhodli o troch bodoch pre hostí a naparili obom klubom vysoké tresty.
Prvoligové štadióny v našej krajine tak stále nie sú bezpečným miestom pre rodiny s deťmi. Veríme, že nie nadlho…
Sklad a objednávky: +421 911 657 163
sklad@demisport.sk, fanshop@demisport.sk
